Odpoviem najprv na druhú otázku: kto čo získal a stratil. Česko malo lepšiu štartovaciu pozíciu, vďaka Václavovi Havlovi i napredovaniu ekonomiky si získalo rešpekt ako popredný reformátor. Slovensko získalo samostatnosť, vďaka ktorej sa medzinárodne zviditeľnilo, vybojovalo si svoj vlastný zápas o demokratický charakter štátu a začiatkom storočia sa mu podaril reformný rozlet. Obe krajiny získali uznanie za „zamatovosť“ rozvodu, pritom však ich politická kultúra utrpela, keďže k rozdeleniu sa nemohli vyjadriť občania v ľudovom hlasovaní. Oba národy však stratili „zrkadlo“, možnosť pozrieť sa na seba očami toho druhého. Stratili tiež priestor väčšieho štátu, ktorý bol nielen silnejší, ale kde bolo možné pestovať spolupatričnosť a solidaritu.
Odpovedať na prvú otázku je zložitejšie. V nedávnom spoločnom výskume bratislavského Inštitútu pre verejné otázky a pražského Centra pre výzkum verejnej mienky sa potvrdilo, že v oboch štátoch dodnes zreteľne prevláda kritický názor na rozhodnutie politikov rozdeliť spoločný štát bez referenda. Pritom z opakovaných starších prieskumov je známe, že občania v oboch republikách by v takomto potenciálnom referende hlasovali proti rozdeleniu.
Ještě na vás čeká 70 % článku. S předplatným HN můžete začít číst bez omezení a získáte plno dalších výhod!
Máte již předplatné? Přihlaste se.
Nebo si kupte jen tento článek za 19 Kč.
Nákup jednoho článku
Zadejte e-mailovou adresu
Zadejte e-mailovou adresu. Zadaná e-mailová adresa je ve špatném formátu.
Máte již účet? Přihlaste se.
Na e-mailovou adresu vám pošleme potvrzení o platbě. Zároveň vám založíme uživatelský účet, abyste si článek mohli po přihlášení kdykoliv přečíst.
Přihlaste se
Zdá se, že už se známe
Pod vámi uvedenou e-mailovou adresou již evidujeme uživatelský účet. Přihlaste se.
Nemáte ještě účet? Zpět na zadání e-mailu »
Jste přihlášen jako
Na e-mailovou adresu vám pošleme potvrzení o platbě.