I keď je príjmová nerovnosť stredobodom záujmu mnohých intelektuálov a politikov, ja som si nedávno dovolil tvrdiť tu a tu, že v skutočnosti je nerovnosť nezaujímavým štatistickým artefaktom.

Je pravdou, že dáta o nerovnosti v nominálnych príjmoch poukazujú na prehlbujúcu sa nerovnosť ako v Spojených štátoch, tak vo Veľkej Británii. Nominálne príjmy však sú len veľmi slabým ukazovateľom reálnej nerovnosti. Bližší pohľad na dáta odhalí, že nízkopríjmové skupiny čelili podstatne nižšej miere inflácie než bohatí. Čiastočne za to vďačia lacným dovozom z Číny, ako aj novým formám maloobchodného predaja – menovite nástupu veľkých obchodných reťazcov typu Walmartu či Tesca.

I keď teda miera nominálnej príjmovej nerovnosti vzrástla, nie je úplne jasné, čo sa udialo so skutočnou nerovnosťou v spotrebe. Niektoré štúdie ukazujú na mierny vzrast, iné na mierny pokles. Signifikantné je však to, že v americkom kontexte sa nezvýšila nerovnosť vo vykazovanej subjektívnej spokojnosti, čo naznačuje, že nožnice medzi chudobnými a bohatými sa v rozvinutých krajinách neroztvárajú.

Zbývá vám ještě 20 % článku
První 2 měsíce předplatného za 40 Kč
  • První 2 měsíce za 40 Kč/měsíc, poté za 199 Kč měsíčně
  • Možnost kdykoliv zrušit
  • Odemykejte obsah pro přátele
  • Nově všechny články v audioverzi
Máte již předplatné?
Přihlásit se